reklama

... cítila som sa posledné obdobie veľmi smutno

„Kámo, ja som mal posledné dni takú depku!“ Depresia, úzkosť a ďalšie nie ľahké mentálne stavy u nás doslova zľudoveli. Je štýlové sa na to sťažovať, ale trápne to riešiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Obzvlášť medzi dospievajúcimi a mladými dospelými. Búria sa im hormóny, je to normálne. Dnes už tá mládež nevie, čo so sebou. V predošlom storočí nikto nemal právo na žiadnu depku. Výmysly dnešnej doby. To sú, aspoň z môjho pohľadu, najčastejšie vysvetlenia toho, ak sa niekto necíti dobre. Zakazujeme ľuďom, aby sa cítili zle a keď už tak urobia, tak to zľahčujeme a podkopávame ich namiesto toho, aby sme ich podporili vo vyhľadaní pomoci.

Obrázok blogu

Neviem, čo sa so mnou deje

Dôvodmi, prečo mladí nevyhľadajú psychologickú pomoc, sa už zaoberali viacerí výskumníci vo svojich štúdiách. Jedným zo silných dôvodov je stará dobrá stigma. Myslené ironicky. Vysokoškolskí študenti, ktorí sami seba stigmatizovali (onálepkovali) v súvislosti s negatívnym mentálnym stavom, s menšou pravdepodobnosťou vyhľadali odbornú pomoc. Zároveň je dôležité aj to, či človek dokáže rozoznať, čo sa s ním deje a s čím to môže byť spojené. Ak študenti dokázali správne rozoznať svoje symptómy, a teda si uvedomili, že zvýšený stres môže byť spojený s generalizovanou úzkostnou poruchou alebo depresiou, mali pozitívnejší prístup k vyhľadaniu pomoci ako tí, ktorí vo svojom mentálnom živote mali čistý chaos.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rodičia na mňa kašlú

Ďalšou kapitolou sú rodičia a ich štýl výchovy. Rodičia, či už chcú, alebo nechcú, sú vždy zahrnutí v každom jednom kroku, ktorý vedie k (ne)vyhľadaniu profesionálnej pomoci. Rodič dokáže napríklad usúdiť, či problém je psychologickej povahy, vie identifikovať vhodný zdroj pomoci a pomáha svojmu dieťaťu v procese liečby / terapie. Kam tým smerujem? Do stredu terča. Rodičia nemôžu hundrať vo všeobecnosti na dnešnú mládež, pretože oni tú mládež ovplyvňujú. Totižto, ideálnym rodičovským prístupom v tomto smere sa ukázal autoritatívny štýl výchovy spojený s emocionálnou podporou. So stúpajúcou rodičovskou autoritou a podporou stúpa ruka v ruke aj zámer mladého človeka vyhľadať odbornú pomoc. No je tu jeden problém. V období puberty sa zvyčajne naštrbujú vzťahy medzi rodičmi a ich deťmi. Ak tínedžer v tomto období zažíva mentálne problémy, ale nerozpráva sa s rodičmi a rodičia tak o týchto problémoch ani nevedia, môže sa stať, že po skončení puberty už mladý človek nebude so svojimi rodičmi nič riešiť, pretože od nich nedostal podporu v predošlých situáciách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A aj tak mi nikto nepomôže

Komu okrem rodičov je ešte potrebné dôverovať? No predsa psychológom a terapeutom. Tu už narážame na ďalší problém. Mladí ľudia, logicky, odmietajú siahnuť po profesionálnej pomoci, keď jej neveria. Neveria psychológom, že im dokážu pomôcť a neveria ani tomu, že psychológovia o ich probléme nikomu nepovedia. Pretože, ak sa to dostane za dvere poradne, alebo ak si niekto všimne, že vstupujú do dverí terapeuta, bude to trapas, aký nepredýchajú. Nikto nesmie vedieť o tom, že majú problémy, pretože sociálna stigmatizácia je ešte horšia ako seba-stigma. Iní sa pre zmenu tvária, že sa nič nedeje a život je pohoda – jahoda. Oukej, toto je možno trošku extrém, ale naozaj sa veľa mladých tvári, že problém nemajú. Jednoducho je to stav, ktorí prejde. Čím viac to popierajú, tým menej túžia po pomoci. Avšak problém môže byť aj v aktuálnom vnímaní danej situácie. Niekedy nevieme odhadnúť, ako veľmi zle sa cítime a či si to len nedomýšľame. Preto mnohí mladí ľudia uviedli, že pri spätnom pohľade by túžili pomôcť svojmu bývalému Ja, ale v danej situácii pred rokom si neuvedomovali, že tú pomoc naozaj potrebujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto radšej na nikoho nezvaľujme chybu. Nie je to iba o mladých, no ani len o rodičoch. Nie je to iba stigma, ani iba nedôvera. Je to o vzťahoch, poznaní, porozumení a ich následnom prepojení. Preto sa neboj a hlavne nehanbi zavolať o pomoc. Ak by si sa topil v rieke, kričal by si ako o život. O život ti ide aj mimo rieky. Tak prečo si ticho?

Autorka: Nikoleta Tankošová

Zdroje:

Cheng, H.-L., Wang, C., McDermott, R. C., Kridel, M., & Rislin, J. L. (2018). Self-Stigma, Mental Health Literacy, and Attitudes Toward Seeking Psychological Help. Journal of Counseling & Development, 96(1), 64–74. https://doi:10.1002/jcad.12178 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Maiuolo, M., Deane, F.P. , & Ciarrochi, J. (2019). Parental Authoritativeness, Social Support and Help-seeking for Mental Health Problems in Adolescents. Youth Adolescence, 48, 1056–1067. https://doi.org/10.1007/s10964-019-00994-4

Radez, J., Reardon, T., Creswell, C., Lawrence, P. J., Evdoka – Burton, G., & Waite, P. (2021). Why do children and adolescents (not) seek and access professional help for their mental health problems? A systematic review of quantitative and qualitative studies. Eur Child Adolesc Psychiatry, 30, 183–211. https://doi.org/10.1007/s00787-019-01469-

Zdroj obrázka: helpyourteens.com

Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK

Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  55x

Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK prináša vzdelávanie zamerané na všetky oblasti psychológie. Špecializujeme sa na aplikovanú psychológiu, teda psychológiu zameranú na riešenie problémov reálneho sveta.Sme súčasťou najmladšej fakulty najstaršej slovenskej univerzity. K vzdelávaniu pristupujeme inovatívne a zároveň poctivo. Kvalitu vzdelania zabezpečuje tím prednášajúcich, špičkových výskumníkov a výskumníčok, aj uznávaných expertiek a expertov z praxe. Viac informácii o nás nájdete na webe alebo nás môžete sledovať na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu