V roku 1974 sa prvýkrát objavila punk rocková hudba a štýl disen-franchised pracujúcej triedy. Punk rock sa začal v LA, kde v sedemdesiatych rokoch začali vznikať aj prvé (amatérske) punkové skupiny. V rokoch 1976-1977 vznikla kapela Sex Pistols a jej vplyvom celá punková subkultúra v Londýne. Behom pár rokov sa punk rozšíril prakticky do celého sveta a stal sa sociálnym fenoménom.
A čo je to ten punk? Ide o hudobný štýl, ktorý sa vyznačuje hlasnou hudbou, vzdorovitými textami a výstredným obliekaním/štýlom. Vznikol ako reakcia mladých na inovatívnu hudbu v 60-tych rokoch. Rovnako má punk aj ideologické základy, ktoré sa stavajú proti všetkému, čo obmedzuje slobodu človeka, vyjadrovania a myslenia.
Od punku k výskumu
Keď sme rozmýšľali nad témou nášho výskumného projektu, v rámci pracovnej skupiny sme sa zhodli, že by bolo určite dobré bližšie preskúmať punkáčov a to práve z dôvodu, že ich hudba nám bola blízka. O ich subkultúre sme však vedeli menej, čo bolo hlavnou motiváciou, prečo sme sa rozhodli preskúmať to, akým spôsobom punkáči žijú v dnešnej dobe, akým problémom musia čeliť, a tiež aj to, ako ich vníma väčšinová populácia. Podstatnú časť nášho výskumu sme teda strávili práve rozhovormi s punkáčmi. V týchto rozhovoroch sme sa pýtali špecifické otázky, ktoré nám mali priblížiť ich vnímanie punkovej kultúry, ich názory a tiež to ako prežívajú a s čím sa stretávajú. Rovnako sme sa pýtali aj ľudí, mimo punkovej komunity na ich názory na punk a punkáčov.
Ako študenti odboru Sociálna a pracovná psychológia sme chceli prepojiť náš študijný odbor s tým, čo ideme skúmať. Preto sme v rozhovoroch tiež zisťovali, ako vplýva svojský štýl punkáčov na ich uplatnenie na pracovnom trhu.
Našu malú kvalitatívnu výskumnú vzorku predstavovali traja punkáči a traja bežní ľudia vo veku 18 až 60 rokov, s ktorými sme sa v rozhovoroch snažili ísť čo najviac do hĺbky.
Punk a ne-punk
Najväčší rozdiel vo vnímaní punku bol v tom, že punkáči vnímali punk skôr ako životný štýl. Bolo pre nich dôležité spoločenské posolstvo celkového boja proti nespravodlivosti, presadzovanie slobody a slobodného životného štýlu. Na druhej strane, ľudia mimo punkovej kultúry videli punkáčov ako zvláštnych ľudí, ktorí sa divne obliekajú, nestarajú sa o seba, počúvajú divokú hudbu a užívajú drogy.
Na zistenie toho, do akej miery vnímajú punkáči a nepunkáči ľudí z punkovej komunity sme si pomohli ilustračnými obrázkami zobrazujúcimi 1. človeka s veľmi punkovým štýlom, 2. človeka s miernym punkovým štýlom a 3. človeka s bežným štýlom (obrázky nižšie v článku), kde sme poprosili participantov o ich názor na ľudí na fotke. Tiež sme sa ich pýtali, či by mali problémy zamestnať niekoho z vyobrazených ľudí a ak áno, tak koho a prečo. Nie je prekvapujúce, že punkáči mali pozitívnejší postoj k ľudom s punkovým štýlom na fotke ako nepunkáči a rovnako by nemali problém ich zobrať do zamestnania. Nepunkáči mali skôr neutrálny, prípadne aj pozitívny postoj a problém zobrať do zamestnania punkáčov by mali len v prípade, ak by práca vyžadovala priamy kontakt s ľuďmi.
Keď sme sa punkáčov pýtali na problémy, s ktorými sa denne stretávajú, väčšina z nich nám povedala, že sa cítia byť spoločnosťou vnímaní negatívne. Mnoho z nich sa často stretávalo s tým, že ľudia zo širšej spoločnosti nevedeli z čoho všetkého punk pozostáva a vnímali ich iba ako „čudných výstredných ľudí, ktorí neprispievajú spoločnosti“. Rovnako sme sa dozvedeli, že v prípade, ak si chce punkáč ponechať svoj štýl, rozhodne by mal problém nájsť si stabilné zamestnanie. Väčšina ľudí mimo punkovej komunity totiž prejavila názor, že punkáčov by nebolo prínosné zamestnať. Predsudky voči punkáčom a ich negatívna percepcia ľuďmi zo širšej spoločnosti (majoritou) teda boli problémom, s ktorým sa reprezentanti punkovej subkultúry stretávajú pravidelne.
Budúcnosť pre punkáčov
Počas nášho výskumu sa nám však podarilo zistiť aj pozitíva, ktoré sa punkáčov budú zrejme čím ďalej, tým viac dotýkať. Z uskutočnených rozhovorov nám vyplynulo, že o predsudkoch a negatívnych názoroch rozhodoval vek ľudí majoritnej populácie. Mladší ľudia vnímajú punkáčov pozitívne, alebo neutrálne a rovnako väčšina z nich uviedla, že by nemali problém, ak by si punkáči ponechali svoj špecifický štýl aj na pracovisku. Môžeme sa teda domnievať, že v budúcnosti budú punkáči vnímaní lepšie a pozitívnejšie.
Na záver môžeme napísať, že tento jedinečný výskum bol pre nás dôležitou skúsenosťou. Podarilo sa nám aspoň trochu preniknúť do pocitov a prežívajú členov punkovej subkultúry, oboznámiť sa s problémami, s ktorými sa musia dennodenne kvôli svojej príslušnosti potýkať a tiež zistiť, že ich postavenie v našej spoločnosti môže zmeniť k lepšiemu.
Autori článku: Martina Šatarová, Michaela Belišová, Nicole Móriczová, Nikola Blštáková, Paulína Jablonická, Dávid Safár, William Bakoš
Zdroj obrázku: www.unsplash.com
